17.11.xxxx

Tak.
Dlho očakávaný deň oslavy a spomienky na brutálne zavraždenie študenta Opletala nacistami roku pána 1939, ktorý vzdoroval, mal iný názor a bol jednoducho proti, následne celým svetom (asi) uznaný za deň študentov a mládeže a v neposlednom rade ako deň, kedy sa mladí a mladí duchom vzopreli ďalšej, v podstate praktickej, ale neuskutočnitelnej myšlienke komunizmu, včera nastal.
Vskutku, dlhá veta, priznávam, už také nebudem.
Nakoniec ani nebude moc o čom. A to som teda neočakával. Začalo to na Albertove, pred budovou geografie Přírodovědecké fakultz našej milovanej alma mater Caroliny. Prišlo naozaj veľa ludí, dokonca viacej ako pred 20 rokmi. Myslím.
Mladí zostarli, na krk im sadli deťúrence. Stali sa z nich mladí duchom. Z niektorých.
A čo tam robili dnešní mladí? Smiali sa a tlieskali záznamu, kde Matonoha v jeho príspevku do programu HBO Na Stojáka, čítal otvorený list KSČ alebo iným papalášom: piča, piča, piča, mrdat, kurva...nasledovanom naoyaj hlbokou piesňou od kapelz ktorej názov som zabudol skor, než som si ho stačil zapamatať" Hovno, hovno, hovno, všetko je na hovno.
Posúďte sami.
Stál som celkom dlhú chvílu v nemom úžase.
Nevedel som, či mám odísť, či začat tlieskať?
Prišla demokracia a s ňou politická sloboda. Pietna akcia bola založená na hlúpych veciach. V meste na opačnej strane, pri národnej tříde spieval zbor a oproti nemu cez cestu fanúšikovia dělnickej stranz demonštrovali proti...niečomu.
Sprievod pokračoval na Vyšehrad, uctit si pamiatku Karla Hynka Máchy, ktorého pozostatky previezli niekedy v minulosti, nepamatám si kedy. Ja som išiel do krčmy. Desítka a nakladaný hermelín. Samozrejme som sa pokvapkal olejom, zapolemizoval s priatelmi o tom, čo sa to dnes vlastne deje.
Sprievod sa vracal. šli okolo krčmy, tak sme sa zase pridali, spokojní a najedení. Išlo sa ticho, ako je to v tu vo veľkomeste zvykom. Občas sa objavili transparenty, kritizujúce pána Klausa, občas nejaké iné "cool" a vtipné gesto a nápis. Všetci fotili o 106. Majú čiarku, boli na imitácii sametovej revolúcie, fotky na Facebook šup šup.
Zdá sa aj Vám, že to má trošku ironický nádych? Vobec nie.
Všetci len šli, tam, kam ostatní. Je to koniec koncov v poslednej dobe zvykom. Ísť a nevedieť kam. Tí mladí z ´89 to síce nevedeli, ale chceli niečo zmeniť, tak im to bolo jedno. Chceli zmenu a dostali ju.
Tí mladí z ´09 vedeli kam idú. Na Národní Třídu. Odfotiť sa. A na Monkey Bussiness.
Dan Bárta spieval hymnu, československú. Spieval som. A zimomriavky boli tiež, museli byť, veď predsa hymna je hymna. Aj kľúčmi som si zacengal. Bol som celkom rád aspoň za to.

Ísť a nevedit kam. Možno je to naozaj celkom na hovno.
Naštastie, nie všetko. Sú aj takí, čo chcú zmenu.
Preto to aspoň zaspievajú.