pojednávanie č.1

Tri bodky.
Tak takto by som mohol opísať posledných pár dní a nie je to len kvôli ich významu ako synonyma konštatovania, nemého súhlasu, či údivu, nepochopenia a iných univerzálnych aplikácií. tri bodky ma nejako sprevádzajú aj keď sa prechádzam po ulici (teda "avanue", či "street" lebo takéto ulice majú len naši zahraniční kolegovia a tiež lidé z prahy ako provinčného veľkomesta... u nás sa ešte tento pojem nestihol aklimatizovať lebo nemá kde..), keď sedím v električke, metre ("subway"... :-) ) alebo jednoducho niekde na lavičke. Nestačím sa diviť a tak všetko vybodkovávam.
Vidím ludí, ktorí nič nevidia, nevnímajú, len tak sedia a čítajú si, počúvajú niečo cez elektrické uši (ako tomu hovorí Marienka), a keď sa na Vás poztú, tak to vypadá dosť strašidelne... Ten pohľad je priam trojbodkový, predstavte si keď sa Vám niekto pozrie do očí, ale nepozerá sa priamo do očí, ale tak centimeter doprava alebo doľava od nich.
Vybodkovať ma dokáže aj autobusár, ktorý mi zatvorí dvere pred nosom a pozrie sa na mňa štýlom, ja som tu šéf, musel som to urobiť pretože ma táto práca strašne serie. A odíde na svojom playstation autobuse automate.
Vybodkoval ma aj ten pes, do ktorého exkrementov som stúpil pred mojou bránou. Ale nemôžem mu to zazlievať, ja by som ju tiež osral, priam si o to pýta.
Vídím menej nasraných a nasraných ľudí, provokatérov a toluenových kráľov, ktorí ma vo svojej hlave šticujú za chlpy v nose, ale paradoxne títo ludia, bezdomovci a malé deti sa pozerajú priamo do očí a človek vie na čom je a čo má ten dotyčný na srdiečku. Ako sa spieva v jednej pesničke od Chiki Liki Tu-A,"Dobrý večer, mladý pán, nemáte raz dva korun, do vina doložiť, bo tak mi je smutno"...aja ho aj tak vybodkujem, no som sprostý...dieťa ej komplikovanejšie, to ma prebodne pohľadom a mojou jedinou obranou je jedine to, že sa ho snažím rozosmiať. Feťákovi nehovorím nič a obchádzam ho automaticky...tak ako revízora...zaujímavé je, že v zastavovaní ma sa striedajú, takže mi celkom splývajú.

A čo na záver? ... .